Predchádzajúca časť článku bola venovaná tekutým rastlinným nápojom. Teraz sa pozrieme na zúbok rastlinným nápojom sušeným/práškovým.
Podobne ako v minulom článku som si zobrala na mušku nápoje s obsahom ovsa. Plus-mínus je podstata rovnaká aj pre sušené/práškové nápoje z iných surovín – ryže, pohánky, kokosu…
Zo sušeného nápoja vytvoríme tekutý takým spôsobom, že prášok rozmiešame v tekutine (voda, káva).
Zloženia sušených/práškových ovsených nápojov:
Opäť nebudem písať značky ani výrobcov. Každý, kto vie čítať, si zloženie vie prečítať a porovnať:
A) Glukózový sirup, kokosový olej, ovsená múka 20 %, fruktóza, emulgátor E472e, stabilizátor E340, protihrudkujúca látka oxid kremičitý.
B) Glukózový sirup, čiastočne hydrogenovaný rastlinný olej, ovsená zmes 22 %, fruktóza, zahusťovadlo, stabilizátor fosforečnan draselný, emulgátor, oxid kremičitý, farbivo betakarotén.
C) 21 % ovsená múka, glukózový sirup, stužený kokosový tuk, dextróza, maltodextrín, inulín, emulgátor (estery mastných kyselín – rastlinný pôvod), stabilizátor (fosforečnan draselný, fosforečnan vápenatý), soľ.
Ak potrebujeme k zloženiu akejkoľvek potraviny odborný výkladový slovník, nie je vhodná na konzumáciu. (Samozrejme, niekto nemusí súhlasiť, ale doma nemáme zariadenia na výrobu jednotlivých zložiek…)
Tieto konkrétne nápoje sú pomenované podľa ovsa, ktorého je v jednotlivých nápojoch okolo 20 %. (V tekutých ho bolo 10 – 16 %). V tomto prípade ale neplatíme za vodu ako v tekutých, ale za látky, ktoré dodajú rastlinnému nápoju sladkosť, tuk či stabilizujú vzniknutú emulziu. A veru väčšinu z nich nevieme ani prečítať a už vôbec ich nemáme doma v komore, aby sme si taký nápoj vedeli vyrobiť 😉
Rozmýšľam, ako nenápadne napísať, že ani jeden z týchto nápojov nie je vhodný v rámci zdravej výživy vhodný na konzumáciu. Ani ako smotánka do kávičky.
Napriek tomu sa trochu povenujem niektorým zložkám:
Glukózový sirup (v týchto prípadoch sušený) je sladidlo (druh cukru) a zároveň funguje aj ako „nosič“ ostatných zložiek.
Vo všetkých zloženiach máme rastlinný tuk (tam, kde nie je priamo uvedený zdroj tuku, tipujeme palmový (kvôli cene a vlastnostiam) alebo kokosový). Hydrogenovaný znamená stužený, a to znamená, že sa chemickou reakciou vytvorí z tekutého oleja polotuhý alebo tuhý tuk. Keďže máme sypkú zmes, logicky do nej nebudeme nalievať tekutý olej. Hydrogenované tuky však nie sú považované za zdraviu prospešné (kto chce, vygoogli si transmastné kyseliny a podobne). V dnešnej dobe sa síce vyrábajú stužené tuky aj reakciami, kde transmastné kyseliny vznikajú v minimálnych alebo žiadnych množstvách, stále je to vec, ktorú si doma nevieme vyrobiť.
Emulgátory (napr. E472e, čo sú estery mono- a diacylglycerolov mastných kyselín s kyselinou mono- a diacetylvínnou ;-)) sú v zložení sušených nápojov preto, aby sa „vodné“ a „tukové“ zložky pri zarábaní spojili a aby sa nápoj po zarobení nerozpadol na vodu a olej (aby sa neoddeľovali tukové čiastočky). Ak by sme v zložení nemali emulgátor, stačilo by zarobený nápoj tesne pred vypitím riadne premiešať.
Fosforečnany draselné E340 či fosforečnany vápenaté sa využívajú ako stabilizátory, v tomto prípade majú podobnú funkciu ako emulgátory.
Oxid kremičitý sa pridáva ako protihrudkujúca látka – aby sa z prášku nestala tvrdá hruda, teda aby prášok nenavlhol.
Betakarotén je provitamín A, ale v tomto prípade sa používa ako žltočervené farbivo. Nevieme jeho pôvod (či je prírodný alebo syntetický).
Glukózový sirup, fruktóza, dextróza či maltodextrín sú „izolované“ sacharidy, ktoré si nevieme doma vyrobiť. Ak zjeme fruktózu v jablku, bude sa správať v našom tele inak (vďaka vláknine a iným zložkám prirodzene prítomným v jablku) ako keď zjeme fruktózu čistú.
O (ne)vhodnosti glukózového sirupu či stužených tukov (stužený = hydrogenovaný), je toho popísaného veľa na rôznych weboch či v knihách.
Porovnanie tekutého a sušeného nápoja
Spravila som ešte porovnanie tekutého ryžového nápoja a sušeného ryžového nápoja:
A) tekutý, v tetrapaku: voda, ryža (14,7%), slnečnicový olej, morská soľ
B) tekutý, v tetrapaku: pitná voda, ryža (12%), slnečnicový olej, fosforečnan vápenatý, maltodextrín, morská soľ, stabilizátor (guma gellan), vitamíny (B12, D2), regulátor kyslosti (fosforečnan draselný)
C) sušený, v papierovej škatuli: ryžová zmes 63 % (ryžový sirup 48 %, ryžová múka 9 %, ryžový škrob 4 %, ryžová bielkovina 2 %), kokosový olej, glukózový sirup, dicalcium phosphate 4,5 %, fruktóza, emulgátor E472e, stabilizátor E340, protihrudkujúca látka oxid kremičitý, vitamín D.
Ešte raz si prečítajte tieto zloženia. Vnímate ten rozdiel medzi A), B) a C)?
Prečo by sme mali kupovať niečo, čo si nevieme vyrobiť doma?
Ja osobne nemám doma ani fosforečnan vápenatý, ani maltodextrín (hoci dnes cez internet kúpite skoro všetko, ale nevieme si to doma vyrobiť/vypestovať).
Ak už chceme piť nejaké rastlinné „mlieko“ a nechceme si ho vyrobiť sami, tak si kúpme drahšie tekuté v skle či tetrapakové, zložené len z vody a zo suroviny, po ktorej je to „mlieko“ pomenované. Je to vždy lepšie ako kupovať pár percent ovsa/sóje/pohánky/ryže v koktaile prídavných látok, ktoré telo nepotrebuje/nepozná.
V rámci pátrania po zloženiach som sa dostala aj k tomu, že v istom sójovom sušenom nápoji bol okrem surovín rastlinného pôvodu aj kazeinát sodný, čo je bielkovina živočíšneho pôvodu (vyrobená z bielkoviny kravského mlieka) – tieto nápoje si pritom kupujú veľakrát aj ľudia alergickí na mlieko, prípadne vegáni, ktorí nekonzumujú živočíšne zložky. To len pre zaujímavosť.
Niekedy v budúcnosti napíšem článok aj o rozdieloch v nutričnom zložení rastlinných nápojov. Na dnes je to odo mňa všetko.
Som srdcom aj dušou potravinárka, výživárka a sprievodkyňa autoimunitným protokolom.
Učím ľudí dešifrovať texty nielen na potravinových etiketách, pomáham odhaľovať aj skryté rozdiely v surovinách, aby vďaka tomu jedli jednoduchšie, vedomejšie a zdravšie. Môj príbeh si prečítate tu: >>
Rada vás privítam aj v uzavretej skupine na Facebooku pod názvom >Čo sa skrýva v potravinách, ktoré (kupu)jeme. >>
Pingback: Rastlinné nápoje, časť I. – tekuté - www.pribehypotravin.sk