V Českej a Slovenskej republike sa pred istým časom prestalo používať slovné spojenie „tuzemský rum“ a bolo nahradené tuzemákom, umom, runom a podobne. Mnohí ľudia si však doteraz myslia, že slovo „rum“ sa už nesmie na Slovensku používať alebo že „rum“ a „tuzemák“ je to isté.
„Tuzemák“ nie je rum. V ďalšom texte budem používať slovo „tuzemák“ pre všetky náhradky rumu. Porovnala som zloženie 23-ročného rumu a dva „tuzemáky“, ktoré mi doniesli nejaké dobré duše a ktoré som mala možnosť aj degustovať:
A) Rum 23-ročný, obsah alkoholu 40 %.
Je destilovaný z fermentovaného čistého panenského sirupu z cukrovej trstiny a je vyrábaný z rumov s priemerným vekom 23 rokov. Zreje v dubových sudoch.
B) Tuzemská liehovina č. 1, obsah alkoholu 35 %.
Voda, lieh, cukor, aróma, farbivo E150a
C) Tuzemská liehovina č. 2, obsah alkoholu 40 %.
Lieh jemný, rumová aróma, glukózový sirup, arovanilon, liehovinový kulér
Najväčší rozdiel medzi rumom a „tuzemákom“ je vo výrobnom postupe 🙂
Preto pri A) nie je zloženie.
Rum (a nemusí byť len 23-ročný) je destilát – vyrába sa z cukrovej trstiny, arómu získava počas fermentácie (kvasenia).
Zjednodušene napísané, rum sa vyrába ako slivovica či jabĺčkovica – vypálením kvasu. Do slivovice sa, podobne ako do originálneho rumu, nepridáva nič navyše. Výroba rumu trvá dlhší čas, veľakrát aj niekoľko rokov, čo sa logicky prejavuje aj na cene.
Rum, ktorý som mala k dispozícii, mal hnedú farbu, ktorú získal zrením v dubových sudoch. Rum môže mať hnedú farbu aj od pridaného farbiva, ale v tom prípade to bude napísané na obale. Rum môže byť aj bezfarebný, vtedy sa volá biely rum.
Run, tuzemák, tuzemský um („tuzemská liehovina“) a pod. je zriedený alkohol, do ktorého je pridaný cukor, farbivo a príchuť. V „tuzemáku“ je zriedený lieh „bez chute“, ku ktorému sa pridajú zložky, ktoré imitujú rum (rumová aróma + hnedé farbivo – karamel – pre hnedý rum). „Tuzemák“ sa vyrobí oveľa rýchlejšie ako rum, a preto aj cena je nižšia. „Tuzemák“ je, ako keby sme vyrobili jabĺčkovicu pridaním cukru a jablkovej vône do čistého liehu.
Pôvodná rumová aróma podľa EFSA obsahuje karcinogénnu zložku, preto by o pár rokov mala byť zakázaná. Ale už sa vyvíjajú ďalšie arómy, takže „tuzemáky“ možno prežijú. Bez arómy by z „tuzemáku“ ostal len sladký zafarbený lieh.
Ochutnávka rumu a „tuzemákov“
Mala som možnosť degustovať 23-ročný rum z Guatemaly a porovnať ho s dvoma „tuzemákmi“. Ja však alkohol nepijem, takže to bola naozaj výnimočná udalosť. Mali sme tri vzorky. Že sa jedná o rôzne výrobky, bolo jasné už podľa vône, kedy „tuzemáky“ bolo cítiť ostro po alkohole a rum mal vôňu veľmi príjemnú a nevtieravú. Podľa výzoru bol rum tmavej hnedej farby a bol akoby jemne viskózny, čiže akoby hustejší oproti bledším (hoci prifarbeným) „tuzemákom“.
Prvý som ochutnala originálny rum. Ihral chuťami od sladkej cez ovocnú, orieškovú až po neviemakú. Proste obrovská škála. Alkohol tam robil len takú bodku. Po vypláchnutí úst čistou vodou prišli na rad „tuzemáky“. A tie boli ostré, príkre, nechutné a v ústach zanechávali divnú pachuť. Rozdiel medzi dvoma „tuzemákmi“ v podstate nebol žiaden… A tým pádom mi je aj úplne jasné, prečo sa tieto rumové náhradky nemôžu volať rumom.
Okrem podobnej farby a množstva alkoholu totiž nemajú spoločné nič.
Keďže sme ochutnávali postupne viacerí, originálny rum chuťovo prirovnávali k whisky, brandy či koňaku, čo však ja nemôžem potvrdiť ani vyvrátiť, keďže som také niečo nikdy nepila.
Ak si neviete predstaviť bez rumovej chute hrozienka v koláči, vianočný punč alebo grog, kúpte si radšej rum. Už sa predáva aj v niektorých supermarketoch. A čítajte zloženia 😉
Som srdcom aj dušou potravinárka, výživárka a sprievodkyňa autoimunitným protokolom.
Učím ľudí dešifrovať texty nielen na potravinových etiketách, pomáham odhaľovať aj skryté rozdiely v surovinách, aby vďaka tomu jedli jednoduchšie, vedomejšie a zdravšie. Môj príbeh si prečítate tu: >>
Rada vás privítam aj v uzavretej skupine na Facebooku pod názvom >Čo sa skrýva v potravinách, ktoré (kupu)jeme. >>
