Tento článok som pôvodne napísala do skupiny určenej pre rodičov malých detí, ale cukor sa nás dotýka všetkých. Nechávam článok v takmer pôvodnej podobe, preto sú tam spomínané aj deti.
Najprv sa opýtam: vie si niekto z vás vyrobiť doma biely cukor alias sacharózu? (Teda ten biely cukor, ktorý sa predáva v supermarketoch v kilových baleniach.) Nie? Hm… Veru, je to izolovaná zložka, na ktorej výrobu málokto doma nájde vybavenie…
Údaje o spotrebe izolovaného cukru sa, samozrejme, líšia v závislosti od zdroja.
Ale pre zaujímavosť plus mínus: pred 200 rokmi sa na území „Česko-Slovenska“ spotrebúvalo 0,25 kg sacharózy (to je ten biely cukor v kilových baleniach v supermarketoch) na osobu za rok. Teda ešte raz a pomaly: za jeden rok jedna osoba spotrebovala priemerne 250 gramov cukru.
Teraz je spotreba 40 kg. A to je len sacharóza. (V USA sú štatistické hodnoty až do 68 kg.)
Pred tými 200 rokmi ľudia nesladili náhradnými sladidlami (aspartam, sacharín, ale ani rôznymi xylitolmi a maltitolmi a ani glukózo-fruktózovymi sirupmi), lebo neexistovali. V Čechách si napr. sladili pracharandou, čo je prášok zo sušených hrušiek.
Takže keby sme počítali spotrebu izolovaných „dosládzadiel“, tak tých 0,25 kg spred 200 rokov by sa veľmi nezmenilo, zato tých 40 kg v aktuálnom období by poriadne narástlo.
Fakt si myslíte, že bez cukru neprežijeme? Že deti potrebujeme dopovať sirupovými vodami (s cukrom), keksíkmi (s cukrom), čokoládkami (s cukrom), lízatkami (s cukrom), vianočkami (s cukrom), ochutenými jogurtami (s cukrom), džemíkmi (hoci domácimi, ale s cukrom), domácimi buchtami (s cukrom)…? Musíme cukor pridávame do omáčok („lebo rajčinová by bola bez cukru kyslá“)?
Za mňa deťom takýmto spôsobom zarábame na civilizačné ochorenia – či už na nadváhu, vysoký tlak, vysoký cholesterol či cukrovku alebo „len“ tráviace problémy, lebo cukor negatívne ovplyvňuje aj črevnú mikrobiotu…
Kedysi neexistovala bežne dostupná extrémne sladká chuť. Ak mali ľudia sladké, tak to bolo sezónne ovocie – z jari jahody, maliny, neskôr čerešne, na jeseň jablká, slivky či hrušky. Ak im vyšlo čosi navyše, tak si to usušili a jedli v zime. Ale asi to nebolo na kilá. A med sa skôr používal ako liečivo.
Kde je hranica toho, koľko cukru dieťa (alebo aj dospelý) zvládne bez ujmy, keď žiadny izolovaný cukor nie je pre telo esenciálny, teda nevyhnutný?Zároveň s tým izolovaným cukrom dostáva dieťa aj iné málo výživné zložky stravy. A keďže dieťa nie je zmenšený dospelý, malo by mať stravu výživnú a nie len prázdne kalórie.
Potom sa ešte môžeme baviť o glykemickom indexe, ktorý je pri keksíkoch/cukríkoch (resp. potravinách s izolovaným cukrom) vysoký…
Cukor, resp. sacharidy v prirodzenej forme sa nachádzajú v ovocí, zelenine, strukovinách, obilninách atď… Takže ak mi niekto povie, že dieťa cukor potrebuje, tak určite ho nepotrebuje v izolovanej forme, pretože ho má dosť vo forme prirodzenej (spolu s vitamínmi, minerálnymi látkami, vlákninou, vodou atď…)
Akú spotrebu cukru za rok máte vy? Na túto otázku nemusíte odpovedať, je len rečnícka. Stačí, ak si dáte každý deň lyžičku cukru do kávy (čo je približne 5 gramov) a za rok to máme hneď 1,8 kg. Čiže oveľa viac ako tí predkovia pred 200 rokmi.
Tento príspevok nemá byť o plašení, ale iba o zamyslení sa nad tým, ako sme sa už len v takej veci, akou je spotreba cukru, vzdialili od minulosti. (A stále platí, že na zdravie vplýva aj stres, pohyb, spánok atď…)
Som srdcom aj dušou potravinárka, výživárka a sprievodkyňa autoimunitným protokolom.
Učím ľudí dešifrovať texty nielen na potravinových etiketách, pomáham odhaľovať aj skryté rozdiely v surovinách, aby vďaka tomu jedli jednoduchšie, vedomejšie a zdravšie. Môj príbeh si prečítate tu: >>
Rada vás privítam aj v uzavretej skupine na Facebooku pod názvom >Čo sa skrýva v potravinách, ktoré (kupu)jeme. >>
